Často dostávam otázku, že prečo a odkedy som chcela byť učiteľkou.
Keď sa nad tým zamyslím, tak učiteľkou som chcela byť odmalička, týrala som hrou na školu svojho brata a on túto hru naozaj nemal rád :) A prečo? Veľmi ma bavilo, keď som videla, že moje vysvetľovanie brat a neskôr spolužiaci pochopili a boli radi, že už učivu rozumejú.
Ďalšia zaujímavá otázka je, či ma učenie stále baví.
S radosťou na ňu môžem odpovedať, že áno, baví, a veľmi. A hneď dodávam, že deti v dnešnej dobe nie sú o nič horšie ako sme boli my. Stále sú to deti, ktoré potrebujú aj pohyb, aj sa porozprávať, aj sa hrať a hlavne, potrebujú cítiť, že ich máme radi a sme tu pre nich.